Peter Konček
Politika „Mylujem“ Slovensko
Podpriemerné herecké výkony vo vládnucej tragikomédii. Hercom uniká všetko. Aj kolonoskopia je príjemnejšia. Po každom výstupe zostáva pachuť v ústach.
Liberté, egalité, fraternité. Ži a nechaj žiť. Dá sa, len treba nájsť Progresívne nápady a riešenia. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Podpriemerné herecké výkony vo vládnucej tragikomédii. Hercom uniká všetko. Aj kolonoskopia je príjemnejšia. Po každom výstupe zostáva pachuť v ústach.
Operačný program Výskum a inovácie je nehorázny škandál. Pod patronátom Ministerstva hospodárstva (SMER-Žiga) a Ministerstva školstva (SNS-Plavčan). Opravujem. Ministerstvo školstva riadi slovutný kapitán Danko.
Poznámka pre nekošičanov. Kosit zabezpečuje zimnú údržbu a likviduje bordel z našich domácností. EEI experimentuje s parkovaním v meste. Poznámka druhá. V konečnom dôsledku nejde o menované spoločnosti.
Predseda nášho parlamentu sa v úlohe empatického, spájajúceho, riešiaceho a ešte k tomu demokrata s novou politickou kultúrou, necíti komfortne. Kráľ (preceda) zostal nahý po poslednom rozhovore v súkromnom rádiu.
Nedávno prebehli v médiách správy o blízkej priestorovej teleportácii ľudí. V Goleme sú ďalej. Včera ma teleportovali v čase. Hlboko pred rok 1989. Predstavte si situáciu. Máte zakúpený vstup do fitnes a predsa si nezacvičíte.
Priznávam. Inšpiroval ma aktuálny reklamný spot(?) jednej zo štátnych agentúr. Jednej zo stáda. Jediným jej (ich) zmyslom je minúť čo najneefektívnejšie haldy peňazí daňových poplatníkov. Ale nie o tom som chcel.
Predsedu vlády a strany SMER stále trápia poloblázni a blázni v slovenskej politike. Naposledy včera v Čechách. Zabrániť ich nástupu do politiky označil za strategický cieľ SMER – u. Budúcnosť patrí štandardným stranám s vyprofilovanými hodnotami. Amen. Pozrime sa na hodnotový profil tzv. sociálnej demokracie. Niežeby si hodnotový striptíz nezaslúžili aj ostatné parlamentné štandardné strany. Lenže ich váha v tuzemskej politike je marginálna a ich najdôležitejším rozhodnutím po najbližších voľbách bude byť, či nebyť poskokom SMER – u.
Dozrel čas na napísanie niekoľkých riadkov o stave košického (nielen) hokeja. Na Slovensku sme si zvykli na všeličo. Tvárime sa, že tu máme demokraciu a postupne sa začíname tváriť, že sa tu hrá hokej. Zrejme sa Vám to nebude páčiť, ale úprimne, je mi to jedno.
Život nás permanentne núti znášať dôsledky vlastných rozhodnutí. Istej kasty vyvolencov sa to netýka. Slovenský politik nie je zvyknutý prevziať zodpovednosť za svoje činy. Smutné. Ešte trápnejšie je sledovať predsedu slovenskej vlády, ako sa s ľahkosťou a bez hanby snaží zutekať pred zodpovednosťou.
Nadchádzajúce referendum vyrieši jedno veľké... NIČ. Tak ako väčšina predchádzajúcich. Patrilo by sa použiť expresívnejší výraz, ale kódex blogera nepustí. V spoločnostiach s demokratickými tradíciami je referendum významným nástrojom uplatňovania moci priamo občanmi. V slovenskej banánovej džamahírii je nástrojom priamej demokracie asi tak, ako bol v minulom systéme Národný front inštitútom plurality politických subjektov.
Nepatrím do skupiny bezpečnostných analytikov, geopolitických ani iných -ikov. Veľa vecí neviem, niektorým udalostiam nerozumiem. Jedno je viac než isté. Vojna je najstrašnejším „vynálezom“ ľudstva. Riešenia a hodnotenia ukrajinského konfliktu politikmi a ich lokajmi neprekvapuje. Väčšinou ide o egomaniakov a psychotikov. Hrôza ma obchádza z verejnej diskusie bežných ľudí.
Mám šťastie. Zažil som režim pred (17.11.1989) i po. Možno niekto očakáva slová klasika – zažil som oboje, nedá sa porovnať. Bohužiaľ dá. Neviem, či existuje definícia slobody. Neviem, ako slobodu vnímajú ostatní. Jedno viem. Cesta k slobode začala symbolicky 17. novembra 1989. Škoda, takú šancu nedostaneme každý rok.
Pijani za volantom si zo zákonov a policajtov evidentne nerobia ťažkú hlavu. Dôsledkom sú ťažké zranenia, straty na životoch a majetkoch občanov. Politickú a policajnú vrchnosť to na počudovanie trápi. Pri rozmýšľaní nad represiou používajú „štandardnú“ papalášsku logiku. Za volantom chľastá niekoľko tisíc (desaťtisíc) vodičov. Preto treba potrestať všetkých. Zavedieme povinné alkoholtestery.
Až príliš často nám verejní činitelia „uľahčujú“ život nezmyselnými a absurdnými rozhodnutiami. Niektoré už pretavili do zákonných noriem a niektoré plánované mentálne erekcie testujú prostredníctvom médií. Dnešnou témou sú požiadavky na spôsobilosť starostov a primátorov.
Jedno sa musí slovenským politikom nechať. Aj najväčšie zlyhania dokážu marketingovo pretaviť na úspech. Ako toť nedávno. Vláda poskytla Košiciam bezúročnú pôžičku 20 miliónov eur. Posolstvá pre voličov ako vyšité. Voľte súčasného primátora (Smer), lebo vie „vybaviť“. Vláda (Smer) myslí aj na voličov na ďalekom východe. Marketingom nezlomený rozum to môže vidieť inak. Mesto Košice nedokáže hospodáriť tak , aby zabezpečilo zákonom stanovené základné funkcie. A ako si neskôr ukážeme, úrok sa platiť bude.
Skôr, než sa „povenujem“ politickej kariére menovaného, nemôžem nespomenúť jeho aktuálny objekt záujmu. Radoslav Procházka sa podľa zverejnenej nahrávky namočil do systému, ktorý nevytváral. Naopak, chcel politiku zabehnutých „tradícií“ zbaviť. Nebudem a nechcem Procházku obhajovať ani vyviňovať. Nie je to cieľom. Poukážem na inú zaujímavú skutočnosť. Vždy, keď sa na slovenskej politickej scéne objaví náznak antisystémovosti (rozumej proti korupcii, partokracii a zneužívaniu moci), objaví sa na scéne zaujímavá figúrka. Igor Matovič.
Príliš veľa nenávisti a intolerancie na rôznych fórach v etických otázkach. Neviem, kde sa v ľuďoch berie toľko zloby. Aj u tých, ktorí majú lásku k blížnemu takpovediac v popise práce. Ktosi to nazval kultúrnou vojnou. Protestujem. Spojenie termínov vojna a kultúra považujem za výplod chorej mysle. Ani po 25 rokoch sme sa nenaučili vzájomnému rešpektu a tolerancii. Smutné.
Volebné kódexy je to najlepšie, čo máme. Takto sa po ich novelizácii nedávno vyjadrili slovutný pán veľkomožný a štandardný politik v jednom, minister vnútra Róbert „Kali“ Kaliňák. Pýtam sa, pre koho? Pre občanov – voličov? Ťažko. Pre stranícke ústredné výbory, centrálnych a lokálnych oligarchov, marketingovú mašinériu? Pravdepodobne.
Na Slovensku je to jednoducho tak. Gorily plánujú previerky sudcov. Niežeby nebolo čo v slovenskom súdnictve naprávať. Naopak. Aj previerky sú fajn. Ibaže v krajinách s fungujúcimi, od politiky a biznisu nezávislými kontrolnými mechanizmami. V demokraciách karpatského „typa“ spravidla všetko dopadne úplne inak.
Štandardní politici v tesnom závese s hierarchiou RKC konečne identifikovali zásadný problém Slovenska. Nefungujú manželstvá a heterosexuáli pod vplyvom homo -loby hromadne menia svoju sexuálnu orientáciu. Dobrá téma. Nezvyšuje deficit verejných financií, všetci jej rozumejú a riešenie nevyžaduje mimoriadnu mentálnu výbavu. Niečo naformulujú, vsunú do Ústavy a vybavené. Odfajknuté, úloha splnená. Také štandardné.