Slobodu chápem ako možnosť výberu medzi približne rovnocennými alternatívami. Neexistuje sloboda bez spravodlivosti a rovnosti. Hovoriť o slobode 25 rokov po možno len s veľkou dávkou fantázie alebo nepoznania reality.
Vraj máme slobodné voľby. Áno, slobodne sa rozhodujeme o účasti na voľbách. Tým celá sloboda končí. V ponuke sú subjekty a politici s rovnakým pozadím, záujmami a silným finančným krytím. V podstate sa rozhodujeme medzi politickými subjektmi združenými v akomsi oligarchickom Národnom fronte. Občasné prekáračky majú vytvoriť zdanie plurality. Voľby nie sú o hodnotách, víziách, riešeniach. Voľby sú prezentáciou sily peňazí a marketingu.
Kritika mocných v minulosti podliehala tvrdej represii. Dnes papalášov nezaujíma. Takmer celý mediálny priestor ovládla jediná vládno – opozičná pravda. Permanentný rast, voľný trh, prílev investícií, konkurencieschopnosť, zisk, efektívnosť ..., sa stali najvyššími nekritizovateľnými hodnotami. Dnešní protestujúci sú označovaní za anarchistickú lúzu z ulice. Kdesi sa stratili proklamovaný dialóg, pluralita názorov, právo na informácie, označované aj ako sloboda slova.
Sloboda pohybu je fajn. Najmä, keď sa rozhodujete medzi nákupom doma alebo na trhoch v blízkom zahraničí. Na poznávanie iných, vyspelých krajín nie sú zdroje. Ani to nie je žiadúce. Zistenie, že existujú podstatne lepšie fungujúce systémy, môže byť pre mocných na Slovensku zničujúce.
Každý má možnosť slobodnej voľby o spôsobe života. Väčšina má na výber z niekoľkých alternatív. Makať za nejakých 500 – 600 éčiek v podmienkach hypotekárneho otroctva a zároveň sa strachovať, že príde druhá alternatíva – bez práce, bez strechy nad hlavou, čiže sociálne vylúčenie. Východisko? Pretrhnutie rodinných väzieb a „dobrovoľná“ emigrácia. Tretia alternatíva. Pekný výber.
Vedúca úloha KSČ bola v Ústave s veľkou pompou zrušená. Reálne ju prevzala Rímsko – katolícka cirkev. V intenciách vatikánskej zmluvy, prisatá na štátnom rozpočte, realizuje svoju ideológiu v bezpečnostných zložkách, na akademickej pôde, v základných školách, v politike a lezie až do našich spální. Legislatívnym násilím núti neznabohov prevziať tie „správne“ hodnoty. ÚV KSČ má dôstojného nasledovníka.
November 89 za to nemôže. Nepočul som v uliciach požiadavku na oligarchizáciu spoločnosti, viac klamstva, korupcie a rozkrádania. Mysleli sme si, že všetko pôjde bez ďalšieho úsilia, automaticky. Nešlo. Niekto múdry povedal: „Demokracia je veľká drina.“ Majme to na pamäti.