Pôsobenie tzv. osobností v najvyšších politických poschodiach, taktiež nemožno považovať za terno. Ich úsilie väčšinou začalo a zároveň skončilo zvolením do najvyššieho zákonodarného zboru. V lepšom prípade neškodili. V horšom sa poriadne strápnili a negovali aj to pozitívne, čo v predchádzajúcej kariére dosiahli. Ako prostoreký Vinco.

Nezaujímajú ma drísty ŠVRD  strán, ani ich riešenia. Žiadne nemajú. Spomeniem len niekoľko faktov hovoriacich za všetko:

1. takmer 400 tisíc nezamestnaných s potenciálom rastu,
2. jeden znajväčších vynútených exodov Slovákov za prácou v histórii (cca 250 tisíc),
3. napriek vysokej produktivite práce, štatisticky najčastejšia mzda slovenského zamestnanca vo výške 500 eur brutto, ktorá nezodpovedá ani hranici chudoby v Nemecku (800 eur),
4. každoročný rozpočtový deficit aj v rokoch vysokých rastov HDP,
5. vysoká zadlženosť, spôsobujúca neschopnosť splácať istinu dlhu, splatnosť úrokov v roku 2012 vo výške 1,3 miliardy eur,
6. ročné daňové úniky len na nepriamych daniach (priznané ministrom financií) vo výške 1,5 miliardy eur,
7. verejné obstarávania, z dôvodu kradnutia, každý rok predražené zhruba o 1 miliardu eur.
8. v predposlednom roku rozpočtového obdobia EÚ, čerpanie eurofondov na 25%

Tomu sa nehovorí odbornosť, ale BEZZRADNOSŤ. Jediné, čo naše „elity" zvládli dokonale, je systém korupcie a rozkrádania.

Slovensko má dostatok odborníkov.  Zatiaľ. Ide o to, či im dokážeme vytvoriť podmienky na prácu. Aj tým, ktorí odišli do zahraničia za lepšími podmienkami. Nielen finančnými.