1. január – deň daňovej slobody privilegovaných.

Autor: Peter Konček | 7.6.2011 o 12:32 | (upravené 7.6.2011 o 12:38) Karma článku: 8,85 | Prečítané:  974x

My ostatní „oslavujeme" 3. júna (vraj). To je výsledok daňovej reformy z roku 2003. Reformy, ktorá mala urobiť zo Slovenska nejaké zviera, asi  tigra, či čo. Reforma, ktorá mala zabezpečiť všeobecnú prosperitu, spravodlivosť, vysokú zamestnanosť, raj na zemi, ... bla, bla, bla.

Píše sa rok 2011. Reformu treba reformovať, narastajú majetkové a príjmové rozdiely, státisíce ľudí bez práce, resp. „dobrovoľne" kvôli obžive opustili rodnú hrudu. Domáce mzdy pod úrovňou chudoby vyspelých krajín bez zvieracích prívlastkov.  A sľubovaný raj ? Na zemi sa týka úzkej privilegovanej vrstvy, po smrti veriacich, ostatní utreli hubu.

Povráva sa, že umrieť a platiť dane musí každý. Nie celkom. Smrť sa prirodzene týka každého. Dane sa netýkajú týchto skupín:

  1. nadnárodných korporácií, ktorých miliardové zisky odchádzajú zo Slovenska na súkromné kontá bez jediného centu dane,
  2. domácich akcionárov, ktorých osobné príjmy (zisky zpodnikania) nepodliehajú dani zpríjmu
  3. vlastníkov s.r.o. - to isté ako bod 2.,
  4. podnikateľských subjektov, ktorých daňové priznania sú presným súčtom nereálnych a smiešnych čísel, na základe ktorých, by ich vlastníci mali byť poberateľmi dávok v hmotnej núdzi,
  5. nadmerných (neoprávnených), pravidelných odpočtárov DPH.

Poslednej početnej skupiny sa vlastne dane týkajú. Dane platiacich.

Už počujem argument neoliberálnych rojkov. To je predsa dvojité zdanenie ! Rozumiem tejto „spravodlivosti" na slovenský spôsob. Milionárske príjmy nezdaníme. Pracujúcu chudobu, ktorá je nútená z existenčných dôvodov mať vedľajšie príjmy, áno. Chudobných pracujúcich seniorov, taktiež. Dlhoročných prispievateľov do štátneho rozpočtu (sociálnej a zdravotnej poisťovne), zavedením poplatkov za vzdelanie, zdravie, čistý vzduch, prakticky tiež.

Zaujímavý je postoj najväčšieho sociálneho demokrata a najusilovnejšieho budovateľa sociálneho štátu na planéte a v priľahlom vesmíre, Róberta Zlatoústeho. Pri naháňaní voličov pred voľbami v roku 2006, plamenné reči o neľudskosti a nespravodlivosti reforiem. Po víťazných voľbách ? Nič.

Nikto, vrátane mňa, nemá rád dane. Lenže ak ich rôzni reformátori a budovatelia sociálneho štátu používajú na vlastné obohatenie, resp. obohacovanie iných grázlov, tak to ma pravidelne a nesmierne nasiera.

PS: Iný svet je možný. Ba nevyhnutný. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?