Euroval „na hlavu“ ?

Autor: Peter Konček | 25.5.2011 o 6:42 | Karma článku: 9,12 | Prečítané:  1224x

Príbeh „eurovalu" je ako nepodarená telenovela. Má vyvolať dojem, že všetko raz dobre skončí, ale jeho koniec je v nedohľadne. Politické elity (vrátane slovenskej) sa sporia o detaily, kamuflujúc  podstatu problému.

Príbeh prvý. Korporácie a štáty.

Nadnárodné korporácie prostredníctvom ovládaných finančných trhov, bánk a politikov požičiavajú tzv. nezodpovedným štátom (riadených politikmi, ktorých riadia).  Pôžičky sú nevyhnutné, pretože verejných financií je čoraz menej (najbohatší platia minimálne, respektíve žiadne dane). Privatizované verejné služby (korporáciami) si vyžadujú čoraz viac zdrojov. Nikoho nezaujíma reálna splatnosť úverov. Pochybné pôžičky vo forme úverov, štátnych dlhopisov (pokladničných poukážok ...) sa balia do rôznych produktov s najvyšším ratingom (hádajte, kto ovláda ratingové agentúry) a púšťajú sa na finančné trhy, kde sa ako s vysoko bonitnými veselo obchoduje. Mašina na peniaze beží, aktíva a zisky rastú, vyplácajú sa neuveriteľné bonusy.

Príbeh druhý. Korporácie a občania.

Korporácie maximalizujú zisky a znižujú náklady. Hlavne mzdové. Na úkor ľudí, ktorí nemajú inú možnosť obživy ako predajom svojej práce. Reálne príjmy, najmä strednej vrstvy, klesajú. Vzniká problém. Kto bude kupovať rastúcu produkciu korporácií ? Rozbieha sa špirála hypoték, spotrebných úverov, kreditiek. Domácnosti nakupujú na dlh tovary, ktoré v skutočnosti nepotrebujú. Zisky rastú, ceny akcií taktiež. Pokračovanie je rovnaké ako v prvom príbehu.

Bublina praskla. Pyramídová hra si vyberá oddychový čas. „Prekvapené a zhrozené" finančné trhy zachraňujú zadlžené štáty. Za mastný úrok. Štáty zachraňujú krachujúce banky. V lepšom prípade z vlastných zdrojov (daní občanov), respektíve natlačia peniaze, alebo si požičiavajú. Na finančných trhoch. Za mastný úrok. Účet za žúrku platí daňový poplatník. Percento z populácie planéty, vlastniace väčšinu jej aktív, je nadmieru spokojné. Mašina na peniaze sa nezastavila. Dokedy ? Koho to zaujíma ? Budúcnosť je ohraničená najbližšou bilanciou.

Do kontextu obidvoch príbehov pekne zapadá aj európsky stabilizačný mechanizmus. Ak bude postavený na tom, že ho zodpovední nezaplatia, tak sa stane zlou a nikdy nekončiacou telenovelou.

Mechanizmy podobné eurovalu vlastne svoju logiku majú. Logiku mocných. Logiku maximalizácie zisku na úkor všetkých a všetkého.

 

 

 

 

   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?