Viac ma zaujímajú príčiny, dôvody a pohnútky ich neetického, amorálneho a trestne stíhateľného správania. Okrem notoricky známych, ako mečiarovská volebná legislatíva, väčšinou súčasných politických papalášov ohnivo kritizovanou a dodnes nimi aplikovanou, absencia pozitívnych charakterových vlastností jednotlivcov, mafiánske praktiky v biznise a politike, nevymožiteľnosť práva ..., je tu jedna podstatná. Zrejme sa to niekomu nebude páčiť, ale na vine sme MY, občania Slovenskej republiky. Voliči i nevoliči.
Uznávam, všetci sme omylní. Aj pri volebnom akte. Prebieha to asi takto. Oligarchovia vlastniaci politikov a médiá, nám pred voľbami nasľubujú nezmysly. Počas výkonu štvorročného mandátu sa ukáže, že nikto tie sľuby nemyslel vážne. Kradne sa, klame, podvádza a korumpuje len tak fičí (ficí). Z nakradnutých peňazí nám pred ďalšími voľbami vymyjú mozgy až tak, že im opäť dáme mandát. V štvorročných periódach sa divadlo opakuje. To už nie je voličský omyl, ale diagnóza. Psychiatri ju vedia celkom presne stanoviť.
Aj nevoliči sú vinní. Časť je poriadne znechutená a neúčasťou vo voľbách vyjadruje svoj protest. Neuvedomujúc si, že neuplatnením volebného práva v podstate posilňuje moc politickej mafie, ktorú by najradšej videla v base.
Výhovorky typu nemám koho voliť ako argument neberiem. Vždy je alternatíva. Chce to tri veci. Prekonať vlastnú lenivosť, používať mozog a nepodľahnúť marketingu podvodníkov. V krajnom prípade dať do obálky miesto kandidátky krátky odkaz. Jeho znenie je tak isto voľbou.
